Citlivosť na lepok: Ste citlivý na lepok či „chemicky poranený“?


Máte citlivosť na lepok?

  .... Nie ste sami! 


Podľa určitého výskumu až 18 miliónov američanov môže trpieť citlivosťou na lepok. „Netušíme mechanizmus pod ktorým táto citlivosť funguje a vzniká“ tvrdí Sheila Crowe, profesorka gastro enterológie na univerzite San Diego School of Medicine.



Lepok je proteín ktorý je možné nájsť v obiliach ako je jačmeň, raž či pšenica. Pšenica je najčastejšou obilninou s ktorou je spojená lepková intolerancia. Zaujímavosťou je skutočnosť, že lepok a pšenicu konzumujeme už tisícky rokov, no len cca pred desiatimi rokmi sme narazili na lepkové alergie. Presne ako doktorka Sheila Crowe píše „Netušíme“.

Prečo liečiť tieto symptómy lepkovej citlivosti keď sme nepochopili v čom je problém? Problém nie je lepok samotný, no to čo je obsiahnuté v pšenici a iných lepkových potravinách – to je ten skutočný problém, veď si všimnite odkedy sa táto intolerancia prejavila.

Nové choroby a vývoj chemikálií = spojitosť


Od druhej svetovej vojny sa vývoj chemikálií náramne zrýchlil a zavítal aj na naše polia, chemikálie doslova poškvrnili všetko čo využívame, jeme, pijeme a dýchame. Množstvo chorôb vrátane alergií na potraviny a ingrediencií sú práve z využívania chemikálii priamo na potraviny ktoré konzumujeme a tak sa tieto škodlivé chemikálie dostávajú do tela.

Monsanto, gigant v produkcii nielen GMO potravín ale aj herbicídov, ovplyvnil agrikultúrne produkty v celosvetovom rozmere. Vďaka tejto spoločnosti sú schopní „farmári“ zarábať oveľa viac peňazí a vynaložiť oveľa menej úsilia, no za akú cenu?


Glyfosát je chemikália vyvinutá práve Monsantom. Túto chemikáliu je možné dnes nájsť v krvi a moči takmer akéhokoľvek človeka na Zemi. Vďaka chemikálii ktorou napijú pšenicu môžu farmári 7 až 10 dní pred žatvou vysušiť jadra rýchlejšie čo umožňuje skoršiu žatvu a teda kapitalizmus v praxi: minimalizácia nákladov = maximalizácia príjmov, nehľadiac na dopady.





foto : cvicenie.eu