10 najväčších mýtov a faktov o fajčení


Hoci sú zákony voči fajčiarom prísnejšie, o vážnych dopadoch cigariet na ľudský organizmus sa hovorí stále menej. Ak máte v rodine alebo medzi priateľmi fajčiarov, možno ste sa ich už pýtali, prečo stále fajčí. Pravdepodobne je to preto, že uverili niektorým z mnohých mýtov, poďme si ich teda predstaviť.

Fajčím už dlho, keď prestanem, rovnako mi to nepomôže

Jedná sa o častú výhovorku a pochopiteľne nezmyselnú. Pravidelné fajčenie môže skrátiť život mužov i žien až o 14 rokov. Ak prestanete fajčiť vo veku 35 rokov, tak budete, podľa Národného zdravotného inštitútu, žiť o 5-10 rokov dlhšie a znížite riziko vzniku rakoviny a srdcových chorôb.

Fajčenie je sexi

Omyl, fajčenie spôsobuje vznik škvŕn na zuboch, urýchľuje starnutie, znižuje pevnosť pokožky (čím napomáha vzniku vrások), spôsobuje nepríjemný zápach z úst i kože, znižuje energiu, zvyšuje tlak a podporuje impotenciu. Naozaj je fajčenie natoľko sexi?

Ak prestanem fajčiť, tak priberiem na váhe

Mnoho ľudí sa domnieva, že pri absencii fajčenia budú mať nutkanie sa inak orálne uspokojovať a síce jedlom. Ak budete jesť zdravo a cvičiť, žiadna kilá nepriberiete. Naopak, vaše telo sa čoskoro zrovná a začne sa zbavovať voľných radikálov, ktoré ste do seba za tie roky fajčenie dostali.

Rakovina pľúc je choroba, ktorá s fajčením nesúvisí

Fajčenie spôsobuje a silne koreluje s emfyzémom, zápalom priedušiek, srdcovými chorobami, vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom, rakovinou ústnej dutiny, hrtanu a pažeráka. Americká asociácia pre zdravé pľúca (americká Lung Association) hovorí, že fajčenie podporuje aj vznik rakoviny pankreasu, obličiek, močového mechúra a u žien rakovinu krčka maternice.

Fajčenie upokojuje a zlepšuje náladu

Prijatý nikotín má vplyv na celé telo. Má priamy vplyv na srdce, ktoré mení tlak aj rýchlosť krvi. Pôsobí na nervy, ktoré riadia dýchanie. Nikotínové molekuly sa správajú ako neurotransmitery tzv. acetylcholín. Tie sú zapojené do pohybov svalov, dýchania, srdcovej frekvencie, učenia aj pamäte. To uvoľňuje aj ďalšie neurotransmitery a hormóny, ktoré ovplyvňujú náladu a chuť k jedlu. Ide najmä o hormóny dopamín a serotonín, ktoré produkujú pocity potešenie a odmeny. Nikotín je rovnako návykový ako heroín alebo kokaín.

Fajčenie niekoľkých cigariet denne neškodí

Fajčenie je nebezpečné v akomkoľvek množstve. Každá cigareta obsahuje 1-2 mg nikotínu, ktorý sa dostane do mozgu za 8-10 sekúnd. Existuje ale aj mnoho ďalších škodlivých látok, ktoré do seba inhaláciou z cigarety dostávame. Cigaretový dym obsahuje 4000 chemických látok a jedov, z ktorých 50 spôsobuje rakovinu. Aby sme vymenovali aspoň niektoré, tak s každou cigaretou do seba dostávate nikotín, decht, oxid uhoľnatý, kyanid, arzén, formaldehyd, amoniak a benzén. Prieskumy ukazujú, že tí, ktorí začnú s fajčenia pred vekom 21 rokov, majú odvykanie najťažšie a že iba 1 z 10 sa podarí s fajčením úspešne prestať.

Mentolové cigarety, ľahké cigarety a "slimky" škodia menej

To bohužiaľ nie je pravda. Podľa odborných výskumov sú tieto 3 druhy cigariet najnebezpečnejšie. Keďže obsahujú menej nikotínu, fajčiara núti, aby silnejšie inhaloval.Tým sa do tela dostane oveľa väčšie množstvo škodlivých látok, než u bežných cigariet. Do krvi sa tak dostane aj výrazne väčšie množstvo oxidu uhoľnatého, ktorý v krvi nahrádza kyslík.

Fajčenie vadí len tomu, kto fajčí

Veľký omyl, nebezpečenstvo pasívneho fajčenia je veľmi dobre zdokumentované Národným inštitútom pre výskum rakoviny (National Cancer Institute). Pasívne fajčenie má každý rok na svedomí 35-65 tisíc nefajčiarov. Až 62 tisíc nefajčiarov zomrie na srdcové ochorenia a 3000 na rakovinu pľúc.

Cigary a žuvací tabak neškodí, pretože sa neinhalujú

Fajčiari cigár majú vyššiu úmrtnosť na chronickú obštrukčnú chorobu a majú 4-10x väčšiu pravdepodobnosť, že zomrú na rakovinu hrdla, úst, pier, hrtanu a pažeráka, než nefajčiari. Ľudia s obľubou žuvacieho tabaku majú zase zvýšenú pravdepodobnosť vzniku rakoviny úst, ktorá má vplyv na jazyk, pery, líca a ďasná.